Kamienok z mozaiky rodu Borovskovcov
Korene stromu Borovskovcov siahajú do Poľska. V 16. st. časť rodiny sa presťahovala do okolia Trenčína. Zo záznamov z roka 1560 sa dozvedáme, že majitelia šľachtického statku, ktorý im daroval Rafael Podmanický so súhlasom kráľa Ferdinanda I. boli Tomáš, Pavel a „Szaniszló“ Borovský. Krištof Borovský bol kráľovským poradcom a v roku 1584 pre zásluhy získal hodnosť baróna. Na začiatku 17. st. Juraj Borovský získal pozemky v okolí Nitry, kde sa s rodinou presťahoval. Vzmáhajúcej sa rodine, Trenčianska župa v roku 1733 potvrdila šľachtický pôvod Jánovi, synovi Gašpara a Ladislavovi, Pavlovi a ďalšiemu Jánovi Borovskovcom. Potom sa časť rodiny presťahovala do okolia Bratislavy a stadiaľ do okolia Ostrihomu. Druhá časť rodiny svoj domov vyhľadala v Báč-Bodrožskej župe. Do tejto rodiny patril aj ev. farár Samuel Borovský s potomstvom. Samuel Borovský pôsobil ako učiteľ v Krajnom a Uhrovci. Tu sa oženil so Zuzanou Škultétyovou, dcérou farára Jozefa Škultétyho. V Krajnom sa im narodila dcéra Zuzana, 2. januára 1805 a potom aj syn Michal, 26. septembra 1806. Krsným otcom Michalovým bol farár Pavel Štefánik – starý otec známych I. B. Štefánika a M. R. Štefánika.Po ordinovaní za kňaza v roku 1815 Samuel Borovský bol farárom v Jaseni na Morave. Tu sa im narodil syn Karol, 10. februára 1820.V roku 1821 rodina Samuela Borovského sa presťahovala na Dolnú zem, najprv do Kucury, keď prijal pozvanie tamojších Nemcov a stal sa ich farárom. Po dvoch rokoch prešiel do nemeckej cirkvi v Šove (Ravno Selo). Tu sa rodinka zvýšila o ďalšieho syna Pavla, v roku 1825. V roku 1826 prijal pozvanie pivnických cirkevníkov a stal sa ich v poradí tretím farárom. Tu sa tešili príchodu na svet syna Gustava – Alexandra, 7. januára 1828. Neviem či tu končí výskum rodokmeňu rodiny Samuela Borovského, lebo sú „ viacročné medzere“ a vyhľadávanie starých matrík je zatiaľ finančne zaťažené.Bohatá cirkevná, narodo-buditeľská, výchovno-vzdelavacia, hospodárska a iná práca v prospech Pivničanov a širšieho okolia učiteľa a farára Samuela Borovského nie ne predmetom týchto riadkov, písaných na počesť spomienky na jeho ŠLABIKÁR, ktorý vyšiel tlačou pred 150 rokmi. Jeho dielo a práca vyslúžia si osobitný výskum. Tu zhrniem iba kratšie údaje o jeho potomkoch, ktorý každý na svoj spôsob niečím prispeli do dejín dolnozemskej Slovače.Významnú rolu v dejinách mali jeho synovia a vnuci. Michal bol tiež farárom, začínal ako kaplán v Pivnici a v roku 1830 sa stal farárom v Laliti. Bol ženatý a v Laliti sa mu narodil syn Karol - Samuel, ktorého pokrstil po otcovej smrti v roku 1836 st. otec Samuel. Michal Borovský zomrel na choleru, ktorá vtedy zúrila na týchto priestoroch. Po smrti Samuela Borovského farský úrad v Pivnici obsadil syn Karol (1820-1906) v roku 1860. Základné školenie získal v Pivnici, pokračoval v Novom Vrbasi, Sarvaši a Kečkeméte. Teológiu vyštudoval v Bratislave a v Jene. Za kňaza ho vysvätil dr. Ján Seberíni 28. októbra 1846 v Pivnici. Najprv bol kaplánom a od roku 1853 administrátorom cirkvi pivnickej, pôsobil tu do smrti, 12. októbra 1906. Bol ženatý s Gabrielou Tešéniovou, dcérou laliťského farára Karola Tešéniho. Mali 10 detí. 1. Samuel-Karol-Bela 1862-1870 v Pivnici. 2. Gizela-Anna-Ida 1864–?. 3. Elena-Zuzana-Emília 1866-?. 4. Kornel-Ľudovít-Emil 1868 v Pivnici – 1909 Hložany. 5. Mária-Terézia 1870-1945 v Pivnici. 6. Gariela-Paulína 1873-1876 v Pivnici. 7. Hortensína-Vilhelmína 1875-?. 8. Gabriela-Paulína 1877-1973 v Pivnici. 9. Karol-Ján 1883-1889 v Pivnici. 10. Rudolf-Samuel 1891-?. Z desiatich detí v útlom veku zomreli tri, pre ďalšie tri je nedostatok údajov, kým na ostatné štyri starší Pivničania sa ešte aj dnes pamätajú. Kornel bol najprv pod notárom v Pivnici a potom notárom v Hložanoch. Po dobrom ho nespomínali, bol alkoholik a tvrdý maďarón, odpočíva v Hložanoch. Mária sa vydala za Ľudovíta Marótyho, farára v Laliti. Po necelom roku manželstva ovdovela a zbytok života strávila v Pivnici. Gabriela nar. 1877 osvojila srdce mladého kaplána Jána Horváta, v roku 1901 sa stala pani Horvátovou a na pivnickej fare žila aj po manželovej smrti, so synom Karolom, tiež farárom do jeho pred včasnej smrti v roku 1939. Ďalšie roky žila v samote a v opatere zbožných cirkevníkov, zomrela v 97 roku života. Najmladší Rudolf vyštudoval medecínu a pôsobil v Odžakoch a iných mestách v okolí. Tretí syn Samuela Borovského, PAVEL, bol zememeračom-geometrom, oženil sa Emíliou Becherovou, ktorá bola katolíckeho vierovyznania. Počas regulačných prác na Dunaji v Bácsordasi (Karavukovo) narodil sa im syn Samuel 25. októbra 1860. Bol vysokovzdelaným mužom, doktor filozofie, riaditeľ maďarskej akadémie vied, tajomník dejepisného spolku Uhorska. Je autorom početných vedeckých prác z tisícročných dejín Uhorska. Vďaka jemu, zostali nám jedine písané dejiny našich osád zo 17 až 19 storočia. Dobová slovenská inteligencia odsudzovala jeho prácu pre maďarónstvo, je šťastie, že ju aj neznemožnila! Zomrel v Budapešti v roku 1914. Najmladší syn Samuela Borovského, Gustav zostáva v mojom archíve zatiaľ bez ďalších poznatkov. Pavel Borovský a Emília r. Becherová ďalšie potomstvo mali v Pivnici. Druhé dieťa bol Karol-Ľudovít-Ján, nar. 1862 roku. Po úspešnom skončení škôl pracoval na ministerstve poľnohospodárstva v Budapešti. Zaoberal sa štatistikou a publikoval odborné práce z oblasti ekonomiky hospodárenia. Tretím synom bol František-Štefan-Gustav, nar. 1865 v Pivnici, údaje o jeho živote zatiaľ nemám, sú náznaky, že bol lekárom v Červenke. Štvrtým bol Ľudovít-Daniel-Robert, narodení v Pivnici 1869 roku. Hľadanie údajov o jeho živote pokračuje. Asi posledný BOROVSKÝ zapísaný v cirkevnej matrike narodených je syn Kornela, známeho notára a Márie rodom Lehovej, Oskar-Július-Karol, narodený 1894 v Pivnici. Rodina Borovskovcov ovplyvnila život Pivničanov na obdobie dlhšie ako jedno storočie. V rokoch 1826 až 1906 boli farármi cirkvi, v práci pokračovali zať a vnuk Horvátovci za spoluúčinkovania manželky a matky: Gabriely Horvátovej, rodom Borovskej, ktorá pred necelými 35 rokmi vydurila z domu autora týchto riadkov, keď sa zaujímal o „nejaké starožitnosti!“ Tak sa dejiny mojej dediny stali mojim koníčkom a tieto spomienky všetkým nám na zamyslenie sa.
Pivnica, august 2003 Ján Guba
Šľachtický pôvod – rodinný erb
Rodinná hrobka na pivnickom cintoríne: Samuel s manželkou, Karol s manželkou, J. Horvát s manželkou, K. Horvát a sestra Elka Horvátová
Pivnica, 22. 11. 2002 Ján Guba
Pre Národný kalendár - 2003